31 dec Zo Sicílie až do Ríma

Zo Sicílie až do Ríma

Vzhľadom na to, že Taliansko doslova milujem a neviem sa nasýtiť jeho histórie hlavne z čias Rímskej ríše, tak som sa rozhodol, že musím preskúmať aj jeho najväčší ostrov Sicília.

Je síce pravda, že tomuto rozhodnutiu veľmi dopomohla situácia s Coronou v Európe, ale zase neľutujem nič, lebo dole opísanú cestu by som absolvoval určite len v inom čase.

Cestu po Sicílii som začal v Palerme, v meste ktoré sa nachádza na severozápade ostrova a je zároveň aj hlavným mestom autonómneho regiónu Sicília.

Metropola Sicílie, mesto vynútených kontrastov, ťažko definovateľné a zároveň mesto čo nemožno ignorovať.

Mesto založili Feničania okolo roku 729 pred Kr. a bolo hlavným oporným bodom Kartága na Sicílii až kým ho v roku 254 pred Kr. nedobyli Rimania.

Palermo ovládali okrem iného aj Ostrogóti, patrilo pod Byzantskú ríšu, vládli v ňom Saracéni, Normani, Hohenstaufovci rovnako aj francúzky rod Anjuovcou či aragónsko – španielska správa a v 18. storočí v ňom vládli Bourbonovci a nakoniec ho v roku 1860 oslobodil Giuseppe Garibaldi. A ešte jedna pikoška – v 12. storočí bolo Palermo najväčším európskym mestom.

Takže musíte uznať, že návšteva Palerma nebola plánovaná len preto, že tam pristálo lietadlo z Viedne odkiaľ som vyrážal, ale chcel som toto úchvatné mesto proste zažiť.

Poďme spolu do Palerma kde som strávil pár dní a už od začiatku ma prekvapovalo ba až šokovalo. Áno šokovalo a vysvetlím aj prečo, ale všetko postupne.

V Palerme som pristál okolo ôsmej večer na letisku kde to bola moja premiéra a tak ako vždy som proste kontaktoval najmúdrejšieho známeho čo poznám. Spustil som GOOGLE 🙂 a ten pánko mi povedal, že do centra sa dostanem za pár minút vlakom a hneď ma upozornil, že sa nemám flákať, lebo vlak o pár minút odchádza z nástupiska jeden.

Viete si predstaviť ako ťažko sa hľadá nástupisko jeden keď vám Google neukáže 3D obraz a vy bezbranne pobehujete po okolí sledujúc jedinú vec čo vám ukazuje smer a tou je tá bodka na obrazovke vášho telefónu v domnení, že už ste vlastne tam?

No nie ste tam!! Práve vám Google oznámil, že vlak ste nestihli a hneď vám ponúka aj náhradný spoj. Najbližší vlak vám odchádza z nástupiska číslo jeden o 25 min. a hneď viete ako úžasná služba je ten Google. Ako správny cestovateľ som nezaháľal a pustil som sa do hľadania stanice tento krát už bez môjho asistenta menom Google a na počudovanie som stanicu našiel v priebehu pár minút a to len pomocou smerových tabúľ na letisku, lebo bola len dve poschodia pod letiskom. Bohužiaľ žijeme v dobe keď sa všetci viac sústredíme na obrazovku svojho telefónu a nevšímame si tie drobnosti okolo nás.

Po 15 minútach cesty vlakom som dorazil na zastávku kde som vystúpil a kde začal môj presun do hotela v centre mesta. Tu ma opäť nesklamal môj najvernejší kamarát na cestách keď ma previedol nočným Palermom s využitím skratiek cez ktoré som odmietal ísť aj za bieleho dňa len aby ma čo najkratšou cestou doviedol do hotela. Ten Google je proste beťár 🙂

Musím sa priznať, že miestami mi bolo divne, hlavne keď idete uličkou kde svieti len jedna lampa, kde sa túlajú len divoko vyzerajúce mačky a kde začínate sledovať aj ten najmenší šuchot a to všetko v meste ktoré má divokú reputáciu. Prežil som 🙂 a ani to mesto nie je také strašné ako sa hovorí, ale divoké je riadne 🙂

Ráno som sa zobudil do krásneho dňa a hneď som sa vybral do mesta s tým, že som sa ako prvé miesto rozhodol navštíviť miestny trh – Mercato del Capo. Bolo to skvelé rozhodnutie až na to, že som prišiel moc skoro a všetci sa začínali len rozbaľovať a pripravovať na príchod nakupujúcich. Napriek tomu som si trh prešiel a sledoval som domácich ako sa poctivo pripravujú na predaj svojich produktov a videl som okrem bežnej rutiny aj vášeň s akou to robia títo ľudia. Mňa to miesto proste očarilo a aj pre tú atmosféru lokálnych trhov sa snažím navštevovať trhy všade kde sa len dá. Každopádne som sa na trh vrátil v čase keď už bol plný ľudí a odvšadiaľ bolo cítiť tú úžasnú atmosféru miešajúcu sa s vôňou čerstvých rýb, pizze a zmesí korením od výmyslu sveta.

No ja som si nakúpil len ovocie od miestneho chlapíka a ten nerozumel mne a ani ja jemu, ale aj napriek tomu ma dokázal ukecať na kúpu aj toho čo som nepotreboval a vlastne ani nechcel. Neľutoval som nič a to ovocie bolo skvelé ako aj skúsenosť s miestny predajcom hlavne keď zistíte, že vaša forma anglického jazyka sa u pána neujala a vaše obmedzené jazykové schopnosti v talianskom jazyku sú úplne zbytočné, lebo oni na tej krásnej Sicílii majú svoju Taliančinu.

V podstate som sa celé dva dni túlal mestom po všetkých možných a aj nemožných uličkách a musím sa Vám priznať, že Palermo ma hneď neočarilo, ale skôr sklamalo.

Palermo na mňa od začiatku pôsobilo ako by sa mesto zaseklo v čase keď jeho ulice brázdil komisár Corrado Cattani zo seriálu Chobotnica.

Prejsť každú uličku asi nie je možné a rovnako asi nie je v ľudských silách vidieť všetko, ale snažil som sa vopchať ten svoj zvedavý nos všade tam kam sa len dalo a priznávam sa dobrovoľne, Palermo ma dostalo a opantalo.

Navštívil som aj miesta kde sa na mňa domáci pozerali veľmi zvláštnym spôsobom a garantujem vám, že po zotmení by ste ma tam nedostali, ale aj napriek tomu už teraz tam mám obľúbené miesta. Napríklad do prístavu som chodil viackrát denne, lebo milujem more a miesto ako FORO ITALICO by ste si tam zamilovali aj vy. Na tomto mieste sa stretávajú mladí, starí, rodiny s deťmi no proste všetci a je tam veselo.

Jedno z miest kde musíte ísť je aj Piazza Pretória kde je úžasná fontána a musím sa priznať, že z môjho pohľadu patrí medzi najkrajšie v celom Taliansku, ale keď už spomínam túto fontánu tak nesmiete minúť Quattro Canti, lebo je hneď vedľa. Ulicou Via Maqueda chodte smerom na západ a tá Vás dovedie na Piazza Giuseppe Verdi priamo pred Teatro Massimo. Takto by som mohol pokračovať donekonečna a hovoriť vám choďte tam či onam, ale mám pocit, že to nie je správne. Ja to tiež nemám rád aj keď sa priznám, že si nechám poradiť, ale radšej sa túlam a objavujem nielen miesta a ľudí, ale pre mňa veľmi dôležitú atmosféru daného miesta a verte mi, Palermo tú atmosféru má úžasnú.

Večer po siedmej hodine to začína. Ja som vždy začínal na Piazza Giuseppe Verdi priamo pred divadlom pod úžasnými pomarančovníkmi kde stáli koče ako za starých čias. Kde kočiši pofajčievali jednu od druhej a volali vás zviezť sa práve na tom ich koči. Tam kde sa z každej strany na vás valia rôzne vône jedál od výmyslu sveta a kde sa stačí na chvíľu zastaviť, vypnúť myseľ, nadýchnuť sa tej atmosféry a pustiť sa dolu po už spomínanej Via Maqueda. Skúste si predstaviť, že práve teraz vyrážate spod tých pomarančovníkov a kráčate dolu ulicou kde v tomto čase už nemôžu jazdiť autá a je plná stolov, stoličiek a predajných stánkov.       

Pizza, pasta, gelato, cannoli a k tomu tá atmosféra je proste niečo úžasné a ak máte radi posedenia v meste na terase pri dobrom jedle, vínku či len tak posedieť pri dobrej káve tak toto miesto je to najlepšie miesto pre Vás.

Chcem Vás upozorniť ešte na jednu drobnosť. Predstavte si uzavretú veľmi dlhú ulicu v meste na ktorú sú napojené všetky malé uličky v danej lokalite, ktoré vás občas privedú na malé námestia a to všetko je posiate reštauráciami, barmi a obchodíkmi, kde sa zrazu nikto nikam neponáhľa a len tak sedí s priateľmi či s rodinou pri dobrom jedle a pití. Áno tam sa zrazu zastaví čas a vy si uvedomíte ako málo času máte vyhradeného na toto úžasné miesto a verte mi, nebudete chcieť odísť preč.

Pred návštevou Palerma som nevedel čo mám čakať, lebo všetci hovorili, že to mesto je plné kontrastov a viete čo? Mali pravdu a rozdiel medzi nimi a mnov je ten, že ja som si to mesto zamiloval. Zamiloval som sa do mesta jemne zabudnutého v čase, do mesta kde nemáte problém po prejdení jednej uličky ocitnúť sa v zlej štvrti, do mesta kde je úžasná atmosféra a poviem vám, že ja som dosť náročný. Ale nie tak ako si to dnes predstavuje väčšina ľudí ( super luxusné obchody, exkluzívne promenády a podniky plné celebrít), ja hľadám len tú atmosféru. Ten pocit keď sa zastavíte a cítite sa šťastný na mieste kde ste nikdy v živote neboli. Presne taký pocit ma prepadol hneď po mojom príchode do mesta Syrakúzy. Nikdy som tam nebol, nič som z neho nevidel, ale mal som pocit ako keby som tam žil celý život. O meste Syrakúzy ale napíšem nabudúce.

Na záver by som vám povedal len toľko. Ak plánujete cestu do Palerma a neviete sa rozhodnúť, prestaňte váhať a vydajte sa v ústrety dobrodružstvu a keď si sadnete na lavičku na Foro Italico a budete pozerať striedavo na more a na mesto, spomeňte si na moje slová, možno vás prepadne tiež tá istá atmosféra ako mňa.

Nabudúce Vám napíšem o mojej ceste z Palerma do Agrigenta, potom zase z Agrigenta do Taorminy, potom zase z Taorminy do Syrakúz a budem pokračovať cez Neapol až do Ríma, do mesta kde trávim najviac času na mojich cestách, lebo to je láska.

Ľudo