06 apr Čo som Vám zabudol povedať o Ríme

Keď som naposledy opisoval svoje zážitky z Ríma zistil som, že som Vám nepovedal to podstatné čo mňa na meste Rím lákalo, láka a bude lákať, to čo mi učarovalo a aj to čo som si zamiloval vo Večnom meste.

V tomto meste som strávil nejaký čas v lete, na jeseň, ale aj v zime pred vianočnými sviatkami a musím Vám povedať o mojich zisteniach.

Viem, že nie sme všetci rovnaký a rôznym spôsobom vnímame rôzne veci, ale mňa osobne hneď po vstupe do mesta opantala neuveriteľná atmosféra nabitá neskutočnou energiou. Táto energia mi dávala silu k mojim výpravám po meste, lebo každá z nich nebola kratšia ako 30 km, čo si myslím, že nie je zlý výsledok ani na túru a nie to ako dĺžka prechádzky po meste.

Tak ako sú v meste široké bulváre tak sú v meste aj príjemné uličky s kopou reštaurácii, kaviarní a barov, ktoré všade ponúkajú príjemné posedenie a keď je teplo tak vždy aj vonku. Teraz keď spomínam tak sa musím priznať, že som sedel na terasách aj v polovici decembra 🙂

Každopádne miesto na sedenie nájdete vždy aj keď niekedy doslova skoro na ceste prípadne skoro v križovatke, ale nikomu to tam nevadí, pretože sa všetci kochajú pohľadom na toto neuveriteľné mesto.

Ja osobne mám pár takých miest kde sa rád vraciam a vždy keď som v Ríme tak ich navštívim.

Začnem asi pri Forum Romanum a to aj preto, že vždy bývam kúsok od Kolosea, ktoré priamo susedí s Forum Romanum a okolo ktorého chodím každé ráno cez Parco del Colle Oppio po Via della Domus Aurea s neuveriteľným výhľadom na majestátne Koloseum. Ja ten pohľad zbožňujem a to vždy, ale úžasné sú rána keď slnko opiera svoje slnečné lúče o jeho mohutné múry zvýrazňujúc všetky krivky stavby, ktorá keby vedela hovoriť, tak nám porozpráva neuveriteľné príbehy dávny čias. V tom parku okrem paliem rastú vysoké borovice, oleandre a kvety, ktoré neviem pomenovať. To asi ani nie je podstatné, ale čo podstatné je, že kombinácia toho všetkého vytvára vôňu, ktorú cítim aj teraz keď na to spomínam.

Priznám sa, práve som sa prichytil pri tom, že som v Ríme a nasávam tú úžasnú vôňu aj keď moja telesná schránka sedí pred počítačom 1200 km ďaleko od tohto miesta. Musím sa vrátiť späť na Slovensko 😀

V tom parku sú lavičky kde si môžete posedieť a mať Koloseum ako na dlani v tieni majestátnych borovíc. Fotky pripojím 🙂

Keď opustím park a prejdem okolo Kolosea budem prechádzať po Via dei Fori Imperiali a po ľavej strane mám vždy týčiace sa mohutné pozostatky budov zo starého Ríma, ktoré človeka nútia premýšľať nad spôsobom akým to Rimania pred stovkami rokov postavili. Po pár minútach prídem na rázcestie kde na rohu stojí reštaurácia Angelino “ai Fori”, ktorá bola založená v roku 1947 so zastrešenou rozľahlou terasou otvorenou celoročne, z ktorej je výhľad na ruiny Forum Romanum. Vždy si tam sadnem ku káve či niečomu pod zub a kochám sa výhľadom. Proste to musíte vyskúšať 🙂 a ak máte obavu o ceny tak vám poviem, že ceny sú tak také isté ak nie menšie ako v centre Bratislavy.

Hneď cez ulicu nájdete reštauráciu Massenzio Ai Fori, ktorá má úplne iný štýl a o niečo horší výhľad na Forum Romanum, ale zase tam skvelo varia a to je asi dôvod návštevy reštaurácie, či? 😀

Keď môžem poradiť s výberom jedál v Ríme tak poviem len jedno. V Ríme si objednajte čokoľvek len nech to nie je pizza. Z môjho pohľadu tá pizza chutí rovnako ako v Bratislave, Prahe či hocikde inde, ale cestoviny sú iná liga, objednajte si určite cestoviny. Prosím Vás hlavne nie vo fast foode 😀 skúste ozajstnú reštauráciu respektíve Trattoriu čo je niečo ako krčma, ale v inom vnímaní ako to vnímame na Slovensku.

Tie cestoviny Vás opantajú jedinečnou vôňou, chuťou a aj vzhľadom a to nemyslím len vzhľad reštaurácie prípadne nejakej peknej obsluhy, ale tie cestovinu sú proste krásne. Posypte si ich hojne parmezánom, lebo bez toho to nejde a s chuťou sa pustite do nich. Ja som občas nadobudol pocit, že taliani si dávajú parmezán aj do kávy, ale to len preto, že toho syra si sypú hodne 🙂

Proste mi verte a objednajte si v Ríme čokoľvek okrem PIZZA  Verím, že keď sa niekam vyberiete do sveta rovnako ako ja budete jesť len domácu kuchyňu aj keď PIZZA a PASTA je domáca kuchyňa asi už všade, ale ja v každej krajine vyhľadávam to ich domáce jedlo. Taký som proste JA.

Poďme ale ďalej nech vidíme z toho Ríma viac 🙂 Cestou po Via dei Fori Imperiali prídem až na Piazza Venezia kde mám viac možností na výber. Môžem sa vybrať v spodnej časti námestia (rozumej severnej časti, prichádzam z juhu) cestu vľavo, ktorá by ma priviedla po chvíľke na Largo di Torre Argentina. Na tomto námestí sú rímske ruiny skrývajúce miesto vraždy. Áno miesto vraždy starej síce viac ako 2000 rokov, ale stále to bola vražda aj keď osobne si myslím, že v tej dobe to bolo viac menej normálny spôsob prevzatia moci. Na tom mieste bol zavraždený Gaius Iulius Caesar 15 marca v roku 44 pred n.l.

Ak by som pokračoval z námestia Piazza Venezia stále rovno po Via del Corso musel by som sa po krátko úseku znova rozhodovať kam odbočiť, lebo vľavo by som mohol ísť k Panteónu a odtiaľ na Piazza Navona, alebo by som odbočil vpravo a prišiel by som k Fontáne di Trevi.

Tiež máte pocit, že akokoľvek sa rozhodnete tak budete o niečo prichádzať? Ten pocit mať nemusíte 😀

Je jedno akou cestou sa vyberiete, lebo aj jednou aj druhou by som vás doviedol do Vatikánu okolo Castel Sant’Angelo teda okolo Anjelského hradu cez rieku Tiber.

Určite by sme sa prešli po Ponte Sant’Angelo – moste čo vedie k Anjelskému hradu a zároveň vedie ponad miesto ktoré som opisoval v minulej časti. To miesto kde som si dal pivo a domácu klobásu s pagáčikom čakajúc na búrku a lapajúc po dychu v neuveriteľne dusnom počasí.

Piazza Navona

Pre mňa mesto Rím znamená veľmi veľa pre jeho históriu a nemyslím len tú z čias Rímskej ríše, ale aj tu mladšiu, lebo to všetko na Vás dýcha zo všetkých strán. Je jedno či sedíte na Piazza Navona, ktorá je úžasná a ja som až po roku zistil, že to námestie nebolo námestie, ale bol to štadión kde súťažili atléti a neskôr tam prebiehali gladiátorské zápasy, alebo niekde inde hoc aj v parku. Na tom námestí je trojica úžasných fontán kde si stačí sadnúť a len tak obdivovať v nich umiestnené sochy a sledovať dianie okolo. Jedna z fontán, tá v strede je magická, je to Fontána štyroch riek s výrazne sa týčiacim obeliskom. Je neprehliadnuteľná rovnako ako aj sochy od Berniniho.

Cestou z námestia sa zastavte v jednej uličke a sadnite si do reštaurácie Maxelâ na Via delle Coppelle, ale sadnite si na terasu, správne skôr na ulicu či nejakú formu dvora, neviem to pomenovať, ale čo viem pomenovať je atmosféra a tá je magická. Dajte si fľašku vínka a ak môžem odporučiť tak biele PINOT GRIGIO. Neviem prečo, ale to vínko a atmosféra mesta mi strašne sedia k sebe.

Po dobrom vínku a prípadne nejakom dobrom jedle by ste mali ísť spolu ešte minimálne na jedno úžasné miesto menom Fontána di Trevi. Presne tak, tá fontána čo je skoro neviditeľná cez dav ľudí a dosť hlučných ľudí. Z reštaurácie je to asi 10 – 15 min peši na Piazza di Trevi kde sa tento skvost nachádza. Byť v Ríme a nevidieť tento zázrak ľudskej šikovnosti a umu je neuveriteľný hriech.

Fontána di Trevi

Tá fontána je obrovská s tyrkysovou vodou, sochami z vápenca a s neuveriteľnou energiou. Tento skvost navrhol pán menom Bernini, áno presne ten čo spáchal aj tú krásu na Piazza Navona.

Krása jednotlivých umeleckých diel ako aj architektúra budov je nadpozemská a niekedy mám pocit, že ľudia čo tvorili tú krásu neboli z nášho sveta. Je až neuveriteľné, že človek dokáže stvoriť tak krásnu vec a zároveň dokáže vymyslieť aj dokonalú zbraň čo dokáže zničiť všetko v okamihu.

Filozofovať nebudem aj keď je veľmi veľa tém, ktoré by sa dali rozobrať z rôznych strán, ale to si radšej nechajme na rozhovor v Ríme pri skvelom vínku nasávajúc jeho históriu a krásu pri posedení v jednej z jeho uličiek.

Priatelia všetky otázky a aj pripomienky mi posielajte na adresu info@ludophoto.sk prípadne sa stretnime na mojej stránke @ludorepanphoto – facebook

S láskou

Ľudo